Patrik Balint

Nenarodil som sa, ale som tu.

( rozhovor pre www.putnici.sk )
Vyberá si budúci človiečik svojich rodičov?

„Prax regresnej terapie ukazuje že áno. Človek prichádza na Zem, aby sa tu niečo naučil, stretol určitých ľudí, niečo tu zanechal. Vo Svetle si vyberá svojich rodičov, telo, okolnosti a možno aj celý život, ktorý na Zemi prežije. Často sa dohaduje so svojimi priateľmi na tom, či a kedy sa na Zemi stretnú, alebo čo budú spoločne prežívať. Prax tiež ukazuje, že duša človeka odchádza zo Svetla, pričom sa ešte pred počatím nachádza a „poletuje“ niekoľko dní, alebo aj týždňov, pri svojich budúcich rodičoch. Obzerá si svoje okolie, rodičov, pripravuje sa na vstup do svojho tela a niekedy aj svojou vôľou prispieva na výber dňa a hodiny svojho počatia. Až nakoniec prichádza ten deň, keď sa dve bunky spájajú a duša sa vteľuje do lona svojej matky.

Cestu duše a pohľad výberu našich rodičov by sme mohli prirovnať k nášmu životu, ktorý prežívame. Príde čas a my si máme vybrať základnú alebo strednú školu. Naše rozhodovanie sa vtedy upriamuje väčšinou na niekoľko základných atribútov - či tam idú naši priatelia, či sa nám tam bude páčiť a podobne. Prípadne nám pomôžu rodičia a niekedy aj za nás vyberú. Potom si vyberáme vysokú školu a naše povolanie. Tam už dávame väčší dôraz na to, čo by sme chceli robiť a čo nás zaujíma. Nabrali sme skúseností z predošlých rozhodnutí a tie aj pri výbere zužitkujeme. Tieto rozhodnutia robíme v našom živote v intervaloch niekoľkých rokov. Z pohľadu duše by sme mohli povedať, že sú to prežité milióny až miliardy rokov, keď si už duša sama vyberá svoje „duchovné povolanie“. Dalo by sa povedať, že na to, aby to povolanie mohla vykonávať, je jeden s najdôležitejších predpokladov výber našich rodičov.“

Aké sú najváčšie prehrešky vôči nenarodenému dieťaťu?

“Povedali sme si, že si dieťa vyberá svojich rodičov. Vyberá si ich so všetkými vlastnosťami, prejavmi a problémami. Z tohoto pohľadu asi nemôžeme hovoriť o prehreškoch rodičov voči dieťaťu. Dieťa si naozaj vyberá rodičov takých, akí sú. Často si toto neuvedomujeme. Hneváme sa na svojich rodičov, ale mali by sme ich, respektíve mohli by sme ich prijať takých akí sú, lebo sú len odrazom toho čo sme si vybrali. Všetci sa, myslím, snažia robiť čo je v ich silách, aby poskytli dieťaťu všetko potrebné.

Z iného pohľadu by sme ale mohli hovoriť o prehrešku neinformovanosti budúcich rodičov o možnostiach prežívania prenatálneho obdobia a pôrodu cez uvedomenie nie utrpenie, ktoré myslím, hlavne spôsobuje nedostatok informácií o možných riešeniach problémových situácií. A to myslím platí nielen pre rodičov, ale aj pre lekárov a všetkých, ktorí pricházajú do styku s prenatálnym obdobím a pôrodom dieťaťa.

Na svojich kurzoch učím, že človek nie je schopný robiť chyby. Máme len problémy, ktoré pri určitom pohľade môžu vyzerať ako prehrešky alebo chyby. Ak vyriešime tieto problémy, tak sa nám zrazu tieto “chyby” ukazujú v úplne inom svetle.”

Viete určiť odkedy plod vníma, alebo je to individuálne? A čo všetko vníma?

“Vnímanie plodu sa často spája s “vtelením” duše. Prax ukazuje, že spojenie dvoch pohlavných buniek je takým prejavom vysokoorganizovanej hmoty, že nie je možné, aby existovala bez určitých “programov”, ktoré prináša duša. Týmto “programom” by sme mohli hovoriť psychika. Z toho vyplýva, že vtelovanie duše prichádza vždy so spojením dvoch pohlavných buniek matky a otca, čiže pri počatí. V regresnej terapii sa dostávame až k tomuto spojeniu, ba aj pred neho. Tam klienti popisujú všetky vnemy, ktoré zažívajú, čo zažíva mama a otec, čo sa deje okolo.
Môžeme povedať, že duša vníma všetko, čo sa okolo nej deje. Tak do tretieho mesiaca hlavne mimozmyslovým vnímaním a potom aj zmyslami tela. Toto vnímanie nás viac či menej ovplyvňuje v našom živote. Na druhej strane som mal klienta, kedy vtelenie prebehlo až tesne pred pôrodom. Tam ale “dohľad” nad bunkami a neskôr telom zabezpečoval anjel strážny spolu s ďalšími anjelmi, ktorý potom odovzdali telo jeho “vlastníkovi”. Niekedy môže nastať aj takýto prípad, hlavne ak človek potrebuje prežiť niečo v predošlom živote a zároveň sa to časovo kryje s jeho existenciou v ďalšom tele.“

Aký význam z hľadiska neskoršieho života by sme mali pripisovať prenatálnej existencii? Mám na mysli, či nás toto obdobie mimoriadne ovplyvňuje.

„Z pohľadu regresnej terapie vidím prenatálne obdobie, ako deväť mesačné zhustenie nášho celého života. Všetko čo sa udeje v tomto období, ako keby sme potom prežívali znova v udalostiach nášho života. Je to jedno s najdôležitejších období, z hľadiska pochopenia našich problémov a našej cesty životom. Prechádzaním tohoto obdobia v regresnej terapii prichádzame na to, ako nás môže ovplyvňovať správanie sa matky k otcovi a naopak, správanie sa matky k rodine a naopak, správanie sa matky k okoliu, v ktorom sa práve počas tohoto obdobia nachádza a naopak. Zisťujeme, ako reagujeme my v tomto prelomovom období. Všetky tieto zážitky nás môžu do veľkej miery ovplyvňovať aj v prítomnosti. Aby sme vyriešili všetky tie, ktoré na nás pôsobia traumatizujúco, môžeme sa dostávať v našom živote do podobných situácií a riešiť podobné problémy, hlavne v našom citovom prežívaní. Prichádzajú problémy v škôlke, škole, so zaradením sa do spoločnosti, s pochopením našich rodičov a okolia, vo vzťahoch a nakoniec možné problémy pri výchove našich detí.

Prejdením a pochopením prenatálneho obdobia môžeme výrazne posunúť naše nazeranie na riešenie vzťahových problémov, prípadne vyriešením niektorých ťažkostí v tomto období, môžeme ukončiť naše „vstupovanie do tej istej rieky“ - riešenie tých istých problémov, ktoré sme prežívali v brušku u matky.“

Na základe výsledkov vašich regresných terapií, z akých skúsenosti plodu pramení to, čo neskôr pociťujeme v našom živote ako traumatizujúce - napríklad nejaké strachy, úzkosti?

“Prenatál a pôrod z hľadiska neskoršieho vplyvu môžeme rozdeliť na niekoľko prelomových období.

Počatie. Dôležitosť tohoto obdobia je v tom, že je to prvý vstup a dotyk s telesnými pocitami, aj keď ide len o dve bunky, ktoré sa v tom období spájajú. Zároveň s týmto vstupom a precítením na bunkovej materiálnej úrovni dochádza k určitému preciťovaniu rodičov, ktorí sa milujú. Vzniká tu istá súhra pocitov, ktoré nás môžu ovplyvňovať počas celého nášho života. Aj pri ideálnom stave pri počatí je to pre dušu prechod z duchovného sveta do sveta fyzického. Prejavuje sa tu reakcia na zmenu, na podobu tohoto prechodu, na rodičov, na okolie a mnoho ďalších. Všetky tieto pocity môžeme potom „znova“ riešiť vo vzťahoch, rozhodovaniach a podobne.

Zistenie matky, že je tehotná. V tomto období prichádza istý bod, keď nastáva spojenie medzi matkou a dieťaťom, ak v predošlom období nedošlo k nejakým problémom. Matka zisťuje, že je tehotná a prichádza nejaká jej reakcia. Na túto reakciu prichádza postoj dieťa, ktorého odraz potom môže pociťovať počas celého svojho života. Odteraz dieťa prežíva každý pocit s matkou oveľa intenzívnejšie, ako tomu bolo dovtedy.

Vývin od poznania matky, že je tehotná. Toto obdobie prináša hlavne poznanie pocitov matky, vzťahu matky k otcovi, rodine, okoliu. Matka sa môže dostávať do rôznych situácií, ktoré na dieťa určitým spôsobom vplývajú a ono zase nejako reaguje. Tieto vzájomné interakcie sú často základom nášho budúceho správania a riešenia problémov.

Začína pôrod. Dieťa smeruje k pôrodným cestám a tlačí sa von. S tým sú spojené všetky telesné pocity a emócie. Skúsenosť ukazuje, že práve tieto tlaky a bolesti počas pôrodu môžu byť základom na neskoršie prepuknutie niektorých fyzických problémov človeka. Bolesti hlavy, chrbtice, alergie, astmy, stiesnené pocity, rôzne fóbie a podobne, sú častými prejavmi príčin problémov, ktoré prežívame v tomto období. Dieťa postupuje pôrodnými cestami, kde nastávajú rôzne pnutia a tlaky. Môže nastať sťažené dýchanie, rôzne bolesti.

Pri normálnom priebehu dieťa postupuje ďalej až nakoniec vychádza von, kde sa o neho väčšinou postará personál nemocnice alebo pôrodná asistentka, v ideálnom prípade sa dostáva ihneď k matke.

Vonku sa dieťa dostáva do úplne iného prostredia,v akom bolo doteraz. Nastáva silný nápor na oči, ktoré musia zaznamenávať oveľa viac informácií, ktoré sú momentálne okolo neho. Silné svetlo môže byť základom na niektoré neskoršie zrakové problémy. Ďalekozrakosť, krátkozrakosť a podobne. Vonkajšia teplota je väčšinou iná, ako tomu bolo v brušku, čo dieťa pociťuje nárazovo, ako veľkú, nepríjemnú zmenu. Deväť mesiacov počulo tlkot matkinho srdca a toto zrazu prestáva. Všetky tieto zmeny, tak ako každá nepríjemná zmena, môžu znamenať pre dieťa prežívanie traumy, ktorá môže poznačiť ďalší vývoj dieťaťa. Ak neostáva pri matke, prežíva silnú stratu, keďže nevie čo sa s ním ide teraz diať. Zrazu je niekde preč, s niekým neznámym. Títo neznámi si ho prezerajú, robia s ním úkony, ktoré nie sú vždy príjemné. Nakoniec sa dostáva k mame a nastáva pokoj. Až teraz sa pri normálnom vývoji v prenatálnom období dieťa ukľudňuje a upokojuje.

Pobyt v nemocnici prináša hlavne vstup do súkromia dieťaťa a matky a poznanie v tomto zmysle. Podrobné rozobratie týchto pocitov a vstupov do nášho súkromia v regresnej terapii, nám dáva možnosť pochopiť nazeranie na naše súkromie. Čo pre nás znamená. Akú má pre nás hodnotu. Niekedy sa stáva, že sú v tomto období tieto hodnoty veľmi potlačené, čo má za následok, učenie sa znova hľadať tieto hodnoty neskôr v každodennom živote."

Ako , respektíve kde sa prejavujú najčastejšie problémy z tohoto obdobia?

“Prejavy problémov z prenatálneho obdobia pozorujeme hlavne vo vzťahoch a rozhodovaniach. Môžu sa tiež prejavovať “vzorce správanie” matky prípadne otca, ktoré ovplyvňujú dieťa. Znova sa môžeme dostávať “do tej istej rieky” ako naši rodičia, ktorí určitým správaním riešili problémy v prenatálnom období.

Ťažkosti pri pôrode sa často prejavujú v telesných problémoch, chorobách a poruchách. Ak v regresnej terapii prejdeme traumatické udalosti z prenatálneho obdobia a pôrodu, klient ich pochopí a prijme, tak prejavené problémy, choroby a poruchy, ktoré majú korene v tomto období odchádzajú.

Ak by som mal byť konkrétny, tak najčastejšie prejavy problémov z prenatálneho obdobia sú :

Pocity strachu a úzkosti pri zistení matky, že je tehotná - problémy vo vzťahoch, či som dosť dobrý-á, pocity viny, strach z budúcnosti, strach zo zodpovednosti, sebavedomie. Očakávanie matky alebo otca určité pohlavie dieťaťa : riešenie spĺňania očakávaní, problémy s intimitou, problémy s pohlavnými orgánmi - cysty a podobne, problémy v sexualite, neplodnosť..
Strach matky z pôrodu - u dieťaťa strach z budúcnosti, strach z bolesti. Dieťa často preberá všetky strachy a úzkosti z matky na seba a potom sa ich snaží riešiť v živote ako svoje problémy.

Pri pôrode : Treba zdôrazniť, že pôrod na “koze”, je síce výhodný pre lekára, ale ide úplne proti tlaku a prirodzenému priechodu pôrodu. Okrem toho je matka v príliš otvorenej polohe, ktorá neprispieva k zachovaniu intimity. ( najmä obdobie 70-tych rokov minulého storočia až doteraz ) - sa prejavia ako problémy s otvorenosťou a úprimnosťou, strach zo zlyhania, strach z budúcnosti, migrény spôsobené veľkým tlakom v nevýhodnej polohe.Veľké svetlo na sále ( najmä obdobie 60-tych rokov minulého storočia až doteraz ) - krátkozrakosť, ďalekozrakosť, svetloplachosť. Odstrihnutie pupočnej šnúry pred prechodom na pľúcne dýchanie. Dochádza k veľkému tlaku na hrudi a dusenie dieťaťa. - problémy s dýchaním, astmy, alergie, fóbie spojené s dýchaním.. Odobratie dieťaťa matke po pôrode ( najmä obdobie 70-tych rokov minulého storočia až doteraz )- pocity straty, úzkosti, depresie, pocity zlyhania..

Všetky tieto problémy je možné “eliminovať” prípravou rodičov na prenatálne obdobie a pôrod, spolu so spoluprácou lekárov pôrodníkov. Môžem s istotou povedať, že žena môže prežiť prirodzený a do určitej miery bezbolestný pôrod, pričom dieťa zároveň neprežíva takú traumu a problémy. Príkladom sú moje klientky, prípadne moja manželka, ktorá si na pôrod našej dcéry spomína ako na najkrajšiu udalosť svojho života.”

Čo je pravdivé na povere, že mamička sa nemá pozerať na nič škaredé?

“Dieťa preciťuje matkine prežívanie spolu s ňou. Sú ako keby jedno telo. Všetko čo cíti matka, okamžite cíti dieťa. Ak sa matka pozerá na niečo škaredé a je jej to nepríjemné, dieťa to pociťuje. Často si nevie vysvetliť, čo sa to deje. Nemá od matky spätnú väzbu, keďže je vo svojom svete v plodovom obale matky. Pre matku ale nie je jednoduché zúžiť svoju pozornosť len na pekné veci. Je to deväť mesiacov. Prežíva radosti ale aj strasti, ktoré jej úprináša život.
Každej mamičke preto doporučujem rozprávať sa s bábätkom. Vysvetliť bábätku všetky pocity, ktoré prežíva. Bábätko má potom požadovanú spätnú väzbu a nenesie si do ďalšieho života matkine pocity, ktoré sú často ako vienko, čo treba riešiť v detstve, puberte alebo v dospelosti.”

Ako je to s hudbou?

“Každá hudba má v sebe kus logiky, jedinečnosti, sily atď. Dieťa tieto zvuky hlavne pre túto jedinečnosť zachytáva a pre určitý vzorec, ktorý hudba obsahuje, veľmi ľahko pamätá. Zmyslové a mimozmyslové vnímanie dieťaťa sú hlavne po zistení matky, že je tehotná, do veľkej miery otvorené logike, jedinečnosti, sile a podobne. Najväčšiu takúto otvorenosť by som zasadil medzi druhý a tretí mesiac po počatí. Pri spustení hudby, ktorú dieťa počúvalo v tomto období, po narodení, sa dieťaťu pripomína obdobie v brušku matky, čo ho môže upokojiť, naladiť a zaujať. Preto je vhodné v šťastných dňoch s dieťatkom v brušku, púšťať hudbu, tancovať a radovať sa najlepšie spolu s celou rodinou. Potom si tieto skvelé chvíle môžeme užívať znovu po narodení dieťaťa.”

Vaše doporučenia na zásadné áno a zásadné nie

"Áno - osvete pre prenatálne obdobie a prirodzené pôrody.

Áno - prirodzeným pôrodom napríklad ako popisuje pán Laboayer z Francúzka, kde sa berie ohľad na matku a dieťa. Pôrod prebieha skoro bez slova, aby sme nevyrušovali dieťatko. V prítmí, aby vplyv na oči a vnímanie nebol taký neznesiteľný. Pupočná šnúra je odstrihnutá až po dopulzovaní a dieťa ľahko prejde na pľúcne dýchanie. Dostáva sa ihneď k matke na bruško, kde počuje tlkot matkinho srdca, cíti jej blízku prítomnosť. Je priložené k prsníku, čo priaznivo stimuluje tvorbu mlieka a prispieva k sťahovaniu maternice. Lekár neonatológ prichádza k dieťaťu nie naopak a vyšetruje ho pri matke. Dieťa ostáva pri matke počas celého obdobia pobytu v nemocnici. Otec je samozrejme pri pôrode a pomáha nielen matke v jej preciťovaní, ale je aj dobrým ochrancom proti vplyvom zvonku.

Áno - odbornej starostlivosti o matku s dieťaťom po príchode domov. Myslím hlavne odborné asistentky, ktoré by mamičkám vysvetlili a poradili s prvými krokmi s maličkým bábätkom, tak ako to je napríklad v Nemecku alebo Holandsku.

Zásadné nie nie je mojou silnou stránkou. Pokúsil som sa všetko sformulovať vyššie.”

Za rozhovor ďakuje: Katarína Bednářová - www.putnici.sk