Patrik Balint

Boli sme tu už niekedy a čo nám z toho vyplýva?

( rozhovor pre www.putnici.sk )
Reinkarnácia má mnoho zástancov. Na jej podporu sa uvádzajú citáty z Biblie, ale pre jej existenciu hovoria aj skúsenosti ľudí zaoberajúcich sa regresnou terapiou. V našom dnešnom rozhovore sme vyspovedali, pútníkom, už známeho pána Patrika Balinta.

Podľa vašich poznatkov, respektíve práce terapeuta, ako by ste definovali reinkarnáciu?

“Reinkarnáciu by sme mohli definovať, ako opätovné vteľovanie sa duše do hmotného prostredia, aby sa učila, zdokonaľovala sa a realizovala rozhodnutia, ktoré na začiatku pri vstupe do tohoto procesu urobila.”

Dosť veľkým problémom je špecifikovať, čo sa vlastne z nás znovuzrodí. Rôzne náboženské a filozofické systémy totiž ponúkajú i rôzne možnosti. Niektoré hovoria o vtelení sa do zvieracích tiel, iné zasa o posmrtnom splynutí s celkom....

“Ťažko obsiahnuť celú vašu otázku v jednoduchej odpovedi. Uvediem najprv príklad:
V praxi regresnej terapie pracujem totiž aj so zvieratami. Napadá mi prípad kôňa, ktorý nemohol byť prvý v rade. Ak ho tam jazdec tlačil, stalo sa že ho zhodil a utiekol preč. V terapii sme prišli na to, že bol niekoľkokrát koňom kráľov jedného vojvodu. Na bojisku išiel ako prvý a tiež ako prvý, myslím, takto trikrát umrel. Teraz sa mu to stále pripomínalo, takže už znova “nechcel” umrieť. Bránil sa. Prešli sme to, pochopil to. Zaujímavý bol prejav toho koňa po terapii. Už nikoho nezhadzoval. A bez problémov môže byť prvý v rade.

Keď sa pozriete na niektoré domáce psy, ich správanie, postoje a premýšlanie… Už len čakáme čo nám povedia, keď sa na nás pozerajú. Niektorí z nich sa svojím životom, podľa mňa, pripravujú na ďalšie vtelenie do ľudského tela.

Každá duša sa učí a spoznáva hmotu. Myslím, že reinkarnačný proces prebieha od menej organizovanej hmoty po vysoko organizovanú, pričom najvyššie je ľudské telo. Vyššie sú už len delfíny a veľryby. Ich organizáciu hmoty cítim ja osobne práve takto. Možno je to aj preto, lebo sú to bytosti, ktoré boli pri zrode Zeme a my ostatní, sme len jej hosťami. Prax regresnej terapie ukazuje, že duša sa chce dozvedieť čo možno najviac informácií na svojej ceste bytím a precítiť si čo možno najviac skúseností práve z pohľadu, čo si predsavzala na začiatku tejto cesty. Toto jej v mnohom umožňuje aj model zvaný reinkarnácia.”

Podľa môjho názoru je reinkarnácia práve o učení sa, o čom ešte je? Ako sa môžeme otestovať či sme sa už dosť naučili?

“Do školy chodíme aj preto, aby sme sa niečo naučili, ale nie len preto. Učíme sa aj preto, aby sme vedomosti mohli niekde zúžitkovať. Na základnej škole si to veľmi neuvedomujeme, no vysokú si už vyberáme väčšinou veľmi cielene. Nakoniec sa ale dozvedáme, že nebolo “podstatné” učenie sa, ale stretnutia. Paradoxne by to bez učenia ale nešlo.

K testu, či sme sa už naučili dosť. Áno, keď chápeme, prečo prichádzajú stretnutia, ktoré prichádzajú a zároveň ich aj prijímame. Ak sme sa naučili dosť, môžeme pristúpiť naplno k “zúžitkovaniu”. Po “zužitkovaní” tú celú ilúziu pochopíme a už nič “nechceme”. Potom príde nejaký impulz - a celý veľký reinkarnačný proces sa môže začať odznova. …

Reinkarnácia je aj o kolobehu, z ktorého sa snažíme vystúpiť. Keďže sa z neho ale vystúpiť nedá, je to zaujímavý model pre mnoho duší. Model, kde hrá rolu tento paradox, nám ponúka riešenie základných problémov duality. Nakoniec môžeme prísť napríklad na to, že keď sa modele rozhodneme ostať navždy - vystúpime.”

Väčšina ľudí sa domnieva, že prinajmenšom slúžili na dvore kráľa, len akosi zabúdame na tie tisícky „bežných“ životov. Ale predsa sa len opýtam, stretli ste sa v rámci sedení s nejakou významnou historickou osobnosťou?

Stretol. Aj keď z terapeutického hľadiska to nie je také významné. V terapii je dôležité prejsť, pochopiť a prijať traumy z minulosti, ktoré nás ovplyvňujú teraz v prítomnosti, aby sme už ďalej nemuseli “ostávať” v minulosti a mohli sa venovať práve prítomnému prežívaniu. Väčšinou sú to samozrejme “bežné” životy, ktoré nás takto ovplyvňujú.

Stretnutie s dušou, ktorá bola historickou osobnosťou, má ale svoje čaro. Faraóni, Králi, Apoštoli.. Sú to väčšinou ľudia, ktorí majú skoro až dokonale zvládnuté niektoré okruhy nášho bytia - komunikáciu, rozhodnosť a podobne. Boli vystavení mnohým pohľadom a hodnoteniu.., čo im dáva istú silu a nadhľad. Samozrejme zovšeobecniť sa to úplne nedá.

Terapeuti nachádzajú niekedy ale viacero Kleopatier, kráľov a podobne, čo býva častým argumentom “proti” reinkarnácii. Vysvetlení je viac. Predstavme si, že príde na terapiu o 100 rokov stúpenec Vladimíra Mečiara. Je veľká pravdepodobnosť, že bude v terapii popisovať svoj život, ako ho prežíval, ale môže tvrdiť, že je práve Vladimír Mečiar. Tak, ako sa s ním stotožňuje teraz, môže sa s ním stotožniť aj v “budúcnosti” na terapii. Ak to nebudeme podrobne skúmať, nebude jednoduché odlíšiť, či to tak je alebo nie. Ja sa v terapii osobne nezaoberám podrobným skúmaním, či klient naozaj je tým, čo práve tvrdí. Najdôležitejšie je sprostredkovanie pomoci. Ak identita, ktorú popisuje, nie je priamou alebo nepriamou príčinou problému, veľmi sa tomu nevenujem.

Druhý výklad poskytuje oblasť privtelených duší. Predstavme si, že o 100 rokov sa duša, ktorá bola privtelená pri niekom slávnom, “ocitne” v tele a následne na regresnom sedení. Život, ktorý prežila pred 100 rokmi bude pravdepodobne popisovať z pohľadu jeho vlastníka - čiže tej slávnej osobnosti. Nemusí si uvedomovať, že vtedy bola len privtelená. Z hľadiska terapie a pomoci jej vtedajšie privtelenie tiež nie je významné.”

Veľmi často som sa v literatúre stretla s odchylkou - po akom čase prichádzame znovu na svet, ale aj s množstvom životov.

Budem hovoriť z praxe: V rozhovore o prenatálnom období som písal, že som mal klienta, ktorý “prišiel” na tento svet a ešte s pohľadu minulého života neumrel.Citujem z článku : -

Na druhej strane som mal aj klieta, ktorý začal vnímať a vtelenie prebehlo až tesne pred pôrodom. Tam ale “dohľad” nad bunkami a neskôr telom zabezpečoval anjel strážny spolu s ďalšími anjelmi, ktorý potom odovzdali telo jeho “vlastníkovi”. Niekedy môže nastať aj takýto prípad, hlavne ak človek potrebuje prežiť niečo v predošlom živote a zároveň sa to časovo kryje s jeho existenciou v ďalšom tele.

Mal som aj klienta, ktorý na terajšie vtelenie čakal 1200 rokov. Potreboval presne podmienky, ktoré mu mohli byť poskytnuté až teraz. Tieto prípady sú ale ojedinelé. Za “normálnych” okolností to bývajú roky alebo desaťročia.

Z vyššie uvedeného by mohlo vyplývať, že žiadny všeobecný vzorec inkarnácií duší nemáme. Je naozaj len na tej danej duši, čo si vyberie a ako sa bude ďalej inkarnovať, v akom čase a v akých intervaloch. Môžeme ale povedať, že čím viacej skúseností má duša, tým je väčšia pravdepodobnosť, že si bude táto vyberať svoju ďalšiu inkarnáciu “precíznejšie” a možno aj dlhšie.

Z hľadiska jednotlivej duše však existujú smery, ktoré nám môžu niečo odhaliť. Napríklad astrologický výklad dátumu narodenia a úmrtia nám môžu poskytnúť obraz o čase a mieste ďalšej inkarnácie danej duše. Počet životov duše inkarnovanej v ľudskom tele je priam nespočítateľný. Je to mnoho miliónov životov.”

Pamätáme si všetky životy, alebo len tie, ktoré nás zásadne ovplyvnili. /Túto otázku by som aj rozviedla. Dá sa hovoriť o udalostiach, ktoré nás ovplyvnili? Alebo sa len musíme učiť byť láskavejší v najrozličnejších rovinách a situáciach./

“Ovplyvňuje nás všetko, čo sme kedy prežili. Každá aj najmenšia udalosť. Sme súhrnom týchto skúseností, udalostí a informácií a toho, čo sme dostali pri našom vzniku. Vedome si ale pamätáme len veľmi malý zlomok zo všetkých informácií. Všetky sú ale naše a na vedomé alebo podvedomé “vyžiadanie” prístupné. Ako keď práve nerozmýšlame nad tým, že nás pred 10 rokmi zrazilo auto, ale keď ideme na cestu tak sa bojíme. Prípadne ak na terapii pochopíme, že sa to stalo pred 10 rokmi a teraz sa to nedeje, alebo pochopíme a prijmeme, že neustále riešime dôveru v seba samého, a potom sa už nebojíme vsúpiť na cestu.

Nepochybne sú udalosti, ktoré zásadne ovplyvnili skupiny, národy, prípadne celé ľudstvo. Stredovek výrazne zasiahol životy nás všetkých. Väčšina teraz inkarnovaných žila v stredoveku a.pre mnohých to bol veľmi ťažký život. Jeden z modelov, ktorý nás myslím ovplyvňuje až doteraz je, že deti “museli” pomáhať svojim rodičom v ťažkých časoch. Koľko rodičov aj teraz vyžaduje od svojich detí, aby niečo robili len a len podľa ich predstáv? . Zamyslime sa, koľko, a čo vyžadujeme od svojich detí. Niekedy tomu hovoríme výchova. Tento otočený tok energie ( keď ju deti dávajú svojim rodičom ) sa začal prejavovať práve v stredoveku, ale bol, myslím, prítomný aj skôr - možno už od pádu Atlantídy. Pritom by to ale malo byť tak, že rodičia sú tu pre svoje deti, aby tieto mali dostatok energie a zase ju vedeli dávať svojim deťom. A až vnúčatá vrátia starým rodičom to, čo do svojich detí “vložili” ich rodičia. V ideálnom prípade môžu rodičia niečo vyžadovať od svojich detí až vtedy, keď tieto deti dostanú energiu od svojich vnúčat. Uvedomujeme si koľko problémov spôsobuje tento otočený tok energie v rodinách?

Iný model - Pavúky a hady boli častým mučiacim a zastrašovacím nástrojom rôznych dôb v mimulosti - Koľko ľudí má strach práve z týchto zvierat? Strach z myší - Viete koľko ľudí zomrelo počas moru a cholery tak, že ich zjedli potkany, lebo boli natoľko vyčerpaní, že sa nemohli brániť? Takýchto modelov vidíme v praxi regresnej terapie veľa. Všetky tieto modely nás počas reinkarnácií učia byť nielen láskavejší v najrozličnejších rovinách a situáciách, ale aj ceste k odpusteniu. “

Vraj naše nadania, talent, láska k nejakému historickému slohu, istej hudbe nás orientuje čím sme vlastne boli a v ktorom storočí naposledy na zemi

“Duša sa často pohybuje istý čas v rovnakom prostredí, kde sa cíti sama dobre, alebo kde sa môže niečo naučiť. O nadaní a talente môžeme hovoriť vtedy, keď duša prežila nielen jeden, ale niekedy množstvo životov v danom okruhu. Ak nejakú činnosť robíme napríklad už piaty život, asi nám to už pôjde veľmi dobre. Už si to len pripomenieme a všetko ide v podstate automaticky.”

Niektorí ľudia tvrdia, že reinkarnácia nie je možná pretože pribúda počet obyvateľov, ako si vysvteľujete tento fakt vy?

“Tento argumet je často používaný “odporcami” reinkarnácie. Mohol by platiť jedine vtedy, keby počet duší sa rovnal počtu tiel na Zemi. A Zem bola jediná planéta vo Vesmíre kde je možné sa vteľovať. Ale tomu tak nie je. Predstavme si napríklad, že existuje ešte jedna planéta podobná Zemi. Potom na Zemi v roku 1900 bolo 3 miliardy ľudí a na tej planéte 10 miliárd. V roku 2000 na Zemi 6 miliárd a na tej planéte 7 miliárd.

Ďalší príklad : Je mnoho zblúdilých duší, ktoré nemajú svoje telo ( Koľko myslíte je napríklad cielene nahromadených takých duší pri vchode do Sfingy, kde strážia jej tajomstvá ? ). Ak tieto zblúdilé duše vyriešia svoj problém, prípadne program, môžu sa vydať na cestu ďalšej inkarnácie do hmoty.

Je omnoho viac duší, ako je vôbec možných tiel na Zemi. A dovolím si tvrdiť, že je oveľa viac duší, ktoré čakajú na inkarnáciu, ako by mohla Zem prijať. Potom argumentácia o pribúdaní počtu obyvateľov na Zemi stráca zmysel. Samozrejme nestráca zmysel polemika o tom, či sme sami vo Vesmíre alebo či existuje aj nejaký duchovný svet alebo sme iba hmotou ktorá má isté vlastnosti.”

Vrámci vašej terapie sa zameriavate na akú pomoc? Klient si negatívny zážitok musí znovu prežiť, niečo pochopiť?

“V terapii používam viacero prístupov a techník regresnej terapie. S klientom si rozoberieme daný problém a použijeme najvhodnejšiu techniku pre pochopenie a prijatie daného problému. Tie najpoužívanejšie sú :

Takzvaná základná regresná technika rieši psychosomatické problémy nášho života. - Hľadáme príčiny problémov v traumách v minulosti, ktoré nás teraz ovplyvňujú v prítomnosti. Dochádza k “znovuprežívaniu” týchto tráum, pochopeniu a prijímaniu toho, čo sa nám deje teraz v prítomnosti a prečo sa to deje.

Prenatálna technika rieši problémy, ktoré nás ovplyvňujú z obdobia počatia až pôrodu.

Prechádzame traumy, ktoré sme vtedy prežívali, dostávame obraz o nás, našich rodičoch z iného pohľadu. Potom môžeme tieto udalosti pochopiť a prijať rodičov takých, akí naozaj sú. Dochádza k riešeniu mnohých problémov, hlavne v našich postojoch a vzťahoch. Pri problémoch z pôrodu často aj k riešeniu telesných problémov.

Vzťahová technika rieši priamo problémy vo vzťahoch najčastejšie s nejakou osobou alebo osobami, prípadne rieši problémy vo vzťahoch s nejakou vecou, udalosťou alebo javom.

Dostávame sa k úplnému začiatku daného vzťahu, kde sa nám často odkrýva príčina momentálnych riešení problémov tohoto vzťahu cez utrpenie.

Všetky tieto techniky využívajú asociatívne vybavovanie si z pamäte, takže sedenie prebieha pri vedomí.

Pýtala sa: Katarína Bednářová - www.putnici.sk