Patrik Balint

Vnímanie dieťatka v prenatálnom období

Na otázky pani Mazancovej som odpovedal v článku:

Co vše miminko vnímá v bříšku? Muziku, hlasy.. co dál? Například časté aktivity? Co vše pozná?
Prax regresnej terapie nám ukazuje, že dieťa dokáže vnímať všetko, čo sa okolo neho deje. Najviac sú to prežitky a pocity mamy. To, čo je pre mamu dôležité a podstatné. Vnímanie ostatných podnetov je podmienené hlavne týmto.

Odkdy děťátko začíná vnímat? Od početí? Od určitého týdne?
Väčšina klientov v prenatálnej terapii si vybavuje zážitky už od počatia ba dokonca aj z obdobia tesne predtým, preto by sa dalo usudzovať, že vnímanie človeka nemá nejakú danú štartovaciu pozíciu.

Vnímá dítě reakci matky na informaci o jejím těhotenství?
Áno. Asi najviac podnetov prijíma dieťa od mamy v tomto období. Je to obdobie, ktorá znamená výraznú zmenu v živote mamy a celej rodiny. Prebieha tu často celé spektrum emotivity od pozitívnej po negatívnu a to dokonca aj vtedy ak je dieťa vytúžené a dlho očakávané. Žena môže pociťovať krásny zážitok prijatia nového života, ale aj zodpovednosť, strach a mnoho iných emócií. Pre dieťa je to jedinečné obdobie poznanie vnútorného sveta mamy, otca a okolia. Ako reagujú na zmenu a jeho príchod. Odteraz sa so zmenami bude dieťa stretávať denne až do jeho smrti. Zmeny a postoje k nim budú určovať jeho smerovanie a celý jeho život.
Tu vidíme, že nemusí byť až také významné čo mama prežíva, ale aký postoj k tomu zaujme. Ako sa s danou situáciou a zmenou vysporiada. Postoje mamy sú potom základom na neskoršie správanie dieťaťa v zmenách jeho života.

Reaguje plod nějak na prožitky rodičů?
Každá osobnosť je jedinečná a prejavuje sa už v prenatálnom období. Niektoré dieťa reaguje na prežitky viac fyzicky iné viac mentálne. Dieťa je s mamou spojené cez telo ale aj psychiku. S otcom cez mamu a aj priamo cez psychiku.
Mama môže zaznamenávať kopanie, pohyby, tlaky vždy v istej oblasti ako aj pocity, myšlienky a emócie, ktoré pred počatím nikdy nemala. Podobne môže aj otec prežívať isté emócie, ktoré prináša príchod dieťaťa. Všetko sú to prvé prejavy tej krásnej osôbky, ktorá ich neskôr po pôrode bude nazývať mamou a otcom.

Měla by matka či otec s dítětem komunikovat? Povídat si s ním, vysvětlovat mu něco?
Možno by tu bolo dobré poznamenať, že komunikácia medzi mamou a dieťaťom priebeha neustále. Je to dané otvorenému podnetovému systému dieťaťa a blízkosťou mamy. Podobná komunikácia aj keď možno nie v takej intenzite prebieha aj s otcom. Predpokladám, že sa ale pýtate na vedomú komunikáciu. Dosť záleží na osobnosti mamy a otca a aj ich prežitkoch. Pre niekoho úplne stačí nevedomá komunikácia a inokedy je lepšia vedomá priama. O vedomej komunikácii sa v poslednom čase dosť hovorí, ale je dobré, aby mama rešpektovala svoje nastavenie, ktoré jej najlepšie napovie.
O čom by mala mama komunikovať všeobecne v prenatálnom období je jej vnútro. Tam sa dieťa nachádza. Ak vo vnútri ostávajú nejaké pocity a problémy, cíti ich aj dieťa a často preberá za svoje. Mama ich môže komunikovať so sebou a tým s dieťaťom, s otcom, s priateľom. Mali by vychádzať von, aby vo vnútri zbytočne dlho neostávali.

Jaké nejčastější problémy jsou zjevně spojeny s prenatálním obdobím či porodem?
Najčastejšie problémy v prenatálnom období súvisia s preberaním modelov správania mamy a otca. Všetko čo mama vo svojom vnútri nespracuje a ostáva tam, si dieťa prenáša do života a spracováva v rôznych životných situáciách. Akoby dieťa zisťovalo v prežívaní týchto modelov, komu naozaj patria. Až keď to zistí, ich môže odovzdať pravému majiteľovi. Cez takéto stretnutie sa s modelmi rodičov sa dieťa dostáva k vlastnej osobnosti a vlastným životným postojom, ktoré takto kultivuje.
Všeobecne v pôrode vidím možné problémy v neprirodzenom prebratí kontroly nad jeho priebehom niečím alebo niekým ako samotnou rodičkou. Najčastejšie to býva strach, ale aj lekár alebo pôrodná asistentka. Pri takomto pôrode nemôžu prebehnúť všetky pochody, ktoré by prebehnúť mali. Neskôr v živote nastáva istý tlak v živote mamy a dieťaťa. To čo neprebehlo sa má tendenciu doplniť, čo môže znamenať prejav nejakého problému.

Co byste těhulkám doporučil, aby jejich děťátko zažívalo prenatální období co nejhezčeji?
Asi aby rešpektovali svoj stav a svoje prežívanie. Aby si uvedomili, že aj nepríjemné pocity, ktoré prináša toto obdobie hlavne svojou zvýšenou citlivosťou, môže mať svoje nezastupiteľné miesto v pozitívnom vývoji dieťaťa. Ono sa dieťa cití hezky nielen vtedy, keď sa cíti hezky maminka, ale hlavne vtedy keď môže s maminkou byť čo najviac.

Jak může ženu a dítě poznamenat „nepovedený porod“? Např. klešťový, s epidurálem, císařský řez atd.
Každý začiatok je dôležitý a často nesie v sebe ukazovateľ na ďalší priebeh. Pôrod je jeden z dôležitých začiatkov aj preto, lebo to je začiatok života. Vieme ale povedať, čo je „nepovedený“? Niekto môže po kliešťovom pôrode prežiť celý život s migrénami a zase inému takýto pôrod dá možnosť celoživotnej vytrvalosti. Niekto po epidurálnom pôrode môže celý život hľadať cestu k mame a iný zase dostane možnosť vedieť, kde je jeho pravé miesto. Niekto môže po cisárskom reze cítiť celý život samotu a inému vytvorí predpoklad byť celý život samostatný. Mnohé záleží na osobnosti dieťaťa a rodičoch ako pristúpia k popôrodnému obdobiu a výchove. Preto v tom to prípade považujem viac na „nepovedené“, ak sa strká hlava do piesku nad možnými dosahmi prenatálneho obdobia a pôrodu z pohľadu psychiky a osobnosti dieťaťa či už odbornou verejnosťou alebo rodičmi. Po fyzickej a medicínskej stránke sme pre dieťa za posledných 50 rokov urobili veľmi veľa a teraz nás dúfam čaká, aby sme takýto krok urobili aj na úrovni mentálnej.