Patrik Balint

Regresné techniky v súčasnosti

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že regresná terapia znamená, že s klientom ideme určitým spôsobom do minulosti a pri tom sa snažíme riešiť nejaký problém, ktorý ho práve ovplyvňuje v prítomnosti. Prežité traumy v minulosti nás môžu do určitej miery ovplyvňovať v prítomnosti tak, že sa nám viac či menej pripomínajú prežitky, emócie alebo telesné pocity.

Regresná terapia nám umožňuje riešiť problémy z minulosti, tak aby sme už v tej minulosti nemuseli ďalej ostávať. Regresná terapie nám umožňuje riešiť ilúzie budúcnosti, na ktoré má dosah naša minulosť, tak aby sme mohli žiť v prítomnosti.

Novodobá história a korene regresných terapií siahajú niekde do obdobia prvej a druhej svetovej vojny, kde sa hlavne v USA, ako jednej z mála krajín ktorú priamo vojna nezasiahla, formujú terapeuti, ktorí využívajú hypnoterapiu často s regresnými prvkami. Pomoc si vtedy vyžadovali hlavne vojaci a ľudia vracajúci sa z oblasti bojov, ktorí prežívali rôzne typy fóbií, psychóz, strachov a podobne. V tomto období zaznamenávame rozmach regresných techník ( hlavne hypnoterapia ), ktoré pomáhajú zvládať ťažké traumy a problémy.

Neskôr v 50-tych rokoch dvaja páni Ron Hubbard a Bryan Jameison, každý svojím spôsobom dáva základ pre techniky o triedu a generáciu vyššie, ktoré už nepoužívajú zmenený stav vedomia na prechod do minulosti. Na riadené vybavovanie udalostí v terapii využili prirodzenú schopnosť ľudskej psychiky a pamäte, ktorá je založená na asociatívnom vybavovaní si udalostí z minulosti.

Ron Hubbard sa vydal „západným“ smerom, ktorý sa svojím spôsobom podobá Freudovskému prístupu a teóriám. R.Hubbard zakomponoval a prispôsobil termíny vedomie, podvedomie a nevedomie atď. do svojich teórií a posúva tieto pojmy do iných rovín poznania omnoho ďalej. Opiera sa o tézu, že jedným zo základých cieľov človeka je prežiť. Ak je toto prežívanie ohrozené dochádza k zúženiu nášho vedomia a pozornosť je upriamená na zabezpečenie prežitia. Tento „nedostatok“ informácií vo vedomí potom neskôr spôsobuje problémy v prítomnosti, tak že sa prežitky z tohoto obdobia podvedome prípomínajú a my sme „nútení“ ich znovu prežívať. Riešenie v terapii je nastolené návratom k týmto obdobiam a ich opätovným prechádzaním, pričom sa doplnia chýbajúce informácie, ktoré sa v pamäti síce nachádzajú, ale ešte neboli uvedmomené.

Bryan Jameisom sa vydáva skôr cestou východných filozofií, kde na prechod do minulosti a riešenie používa symboliku. Symboly nám môžu veľmi efektívne ukázať, čo práve z hľadiska minulosti riešime a často „vyberú“ z podvedomia udalosti, ktoré sú najžiadanejšie.

R.Hubbard aj B Jameisom vo svojich terapiách „počítajú“ s teóriou reinkarnácie a minulých životov, čo sa nestretáva s pochopením klasickej psychológie a akademickej pôdy. Prihchádza technika zvaná Kineziológia ( George Goodheart ) alebo One brain, ktorá možno aj z tohoto dôvodu reinkarnačnú teóriu nahrádza teóriou predkov. Udalosti sú vybavované z minulosti na základe svalového testu a príkazu „Nájdi vek príčiny“. Riešenie je nastolené prekrytím tejto traumy alebo udalosti nejakým príjemným zážitkom alebo obsahom, pričom sú zároveň využívané aj techniky poznania prejavou na úrovni tela a mozgu.

Ďalšou regresnou technikou je Holotropné dýchanie ( Stanislav Grof ), ktoré využíva na prechod do minulosti prehĺbené dýchanie ( zmenený stav vedomia ). Korene tejto techniky by sme mohli hľadať niekde v Severnej Amerike u domorodých indiánov, ktorí techniky prehlbeného dýchania často aj pri zvýšenej teplote ( oheň ) a v uzavretom prostredí, používajú ako techniku prijatia do dospelosti ( riešenie cez prechod k našim predkom ). Túto techniku by som nazval poznávacia technika skôr ako terapeutická, keďže pri prehĺbenom dýchaní sa nevyplavujú z podvedomia udalosti a problémy cielene ( tie na ktorých sa dohodne klient s terapeutom ), ale vyplavujú sa na základ toho, čo je práve na „programe“.

Rád by som tu ešte spomenul techniku HAP ( Andrej Dragomirecký ), u ktorého som sa regresnú terapiu naučil aj ja a ktorý priamo vychádza z teórie, ktoré priniesol R.Hubbard. Tieto teórie posunul hlavne vo svojej Informačnej teórii psychiky.
Z pohľadu praxe A.Dragomirecký predstavil a dostal “do života” techniku R. Hubbarda, hlavne takzvané behy v terapii, kde neprechádzame len udalosti, kde je nám ubližované, ale pridávajú sa udalosti, kde sme ubližovali my ( druhý beh ), kde sme boli svedkom ubližovania ( tretí beh ), alebo sme si sami obližovali ( štvrtý beh ). Uvedomenie všetkým behov v terapii nám dáva možnosť pochopiť prežívanie utrpenia zo širšieho pohľadu zákonov karmy.

Pochopenie utrpenia je jedným z krokov ako pochopiť sám seba, ale nie jedniný. Regresné techniky z minulého storočia nám dávajú veľkú možnosť prijať tento model. Ale je potrebné ísť aj ďalej. Obrazne povedané regresná terapia rieši, možno aj ako aj iné terapie súčastnosti, ako sa dostať od Freuda k Jungovi. Dostáva sa nám možnosť a aj tlak prejsť od skúmania utrpenia, k skúmaniu princípov vesmíru ako je karma, archetypy, sinchronicita a kauzalita atď. Na prelome storočí aj na základe tohoto tlaku prichádzajú techniky, ktoré by sme mohli nazvať regresným chanellingom.

Na začiatku prichádzali techniky pokusu omylu, kde terapeut komunikuje s rôznymi duchovnými bytosťami a podobne. Postupne sa vyprofilujú techniky rozhovoru a pomoci privteleným a zblúdilým dušiam, až nakoniec prichádzajú techniky, ktoré už v sebe nesú konštrukcie a systém pomoci.

Technika SRT ( Spiritual response teraphy - Robert E. Detzler ) je technika, ktorá spája regresný prístup s channelingom, kde terapeut komunikuje s vyšším Ja a skz minulosť nachádza pre klienta riešenie, pričom na spojenie a komunikáciu ( chanelling ) je použité kyvadlo. ..

Ďalšou z týchto techník s chennelingovým podtextom sú Rodinné konštalácie ( Bert Hellinger ) . Pri zostavovaní konštalácie problému sa „prizývajú“ chanellingovo aktéri problému a tým sa rieši celý systém. Akoby zostavovatelia konštalácie prepožičiavali svoje telo riešeniu problému. Mať v terapii všetkých príslušníkov rodiny, alebo aktérov problému je sen každého terapeuta. Z praxe vieme, že to v individuálnej terapii nieje jednoduché. Toto kladie hlavne na terapeuta rodinných konštalácií isté nároky na profesionalitu, keďže to môže prirodzene „zvádzať“ prinášať posuny v prejavoch rodiny, ktoré by znamenali ideálny stav, pričom sa nemusí udržať nemanipulatívnosti systému.

Z môjho pohľadu praktického terapeuta som si musel aj ja vybrať, či na niektoré problémy budem používať niektoré z hore uvedených techník. Rozhodol som sa ale ísť cestou vlastnej techniky, kedže techniky channelingu ma z rôznych dôvodov neoslovili.

Prichádza vzťahová technika, ktorá rieši prolémy vo vzťahoch s osobami, vecami, udalosťami, javmi, ktoré nám vstupujú do života a nejako nás ovplyvňujú. Hľadáme pochopenie prečo nám daný vzťah vstupuje do života a takto ho ovplyvňuje. Prechádzame tento vzťah z hľadiska minulosti, riešime traumy ktoré prináša, riešime ako sa ten vzťah vyvýja a prečo a hľavne kde začína. Ak poznáme a pochopíme začiatok a vývoj daného vzťahu a kola utrpenia, ktoré v ňom prežívame, môžeme ho efektívne riešiť a toto kolo ukončiť. Rozšírením vzťahovej techniky je archetypálna vzťahová technika, ktorá rieši vzťah s nejakým archetypom, s nejakou uchopiteľnou časťou, ukazovateľom na tento vesmír ( archetyp muža, ženy, hodnotenia, moci, dokonalosti a podobne ).