Patrik Balint

Vírus ako priateľ alebo naše zrkadlo?

Vírus je najmenší a najjednoduchší živý organizmus, ktorý doteraz poznáme. Je zložený len z informácií kde a ako prežiť, a kde a ako sa rozmnožiť. Nenesie obrazne aj doslova žiadny zdroj energie, žiadne korene a žiaden domov. Je odkázaný len na možnosti, ktoré ponúka svet, kde sa nachádza.
Ak by sme hovorili o karme, ako o pravidle v našej realite, ktoré jasne ukazuje na náš stav v nej, potom o vírusoch by sme hovorili ako o jednom z nástrojov tohoto pravidla. Tento nástroj sa svojím prejavom nepodobá na žiaden iný nám známy organizmus. Keďže pre svoj život musí využívať možnosti a medzery v našich systémoch, je pre nás účinným zrkadlom problémov, ktoré nás trápia v našom živote.

Ak sme tu nohou na Zemi, máme aj problémy. Potom môžeme predpokladať, že sa prirodzene staneme cieľom nejakého vírusu, ktorý práve na problémy poukazuje. Vírusy sa nachádzajú všade okolo nás. Z hľadiska pôsobenia ich môžeme rozdeliť na dve veľké skupiny. Deštruktívne a nedeštruktívne. Prepuknutie deštruktívnych vírusov spôsobuje zákonitú smrť jedinca. ( Ebola, HIV ) Ich pôsobenie má buď za následok zlyhanie funkcií organizmu ešte predtým, ako by mohol zasiahnuť imunitný systém, alebo pôsobia priamo na deštrukciu imunitného systému, čo má za následok smrť aj ľahkou infekciou. Deštruktívnymi vírusmi sa podrobnejšie zaoberať nebudeme.
Nedeštruktívne vírusy sa môžu usadiť a pôsobiť len na miestach, ktoré sú určitým spôsobom oslabené. Skôr či neskôr dochádza k zásahu imunitného systému a pôsobenie vírusu je zastavené.

Jediné možné prekonanie vírusovej infekcie ponúka človeku jeho imunitný systém. Konečné riešenie, ktoré by prichádzalo „z vonku“, nemáme. Všetky vonkajšie pôsobenia z hľadiska tela, sú založené len na potlačení, prípadne na predošlom vybudení imunitnej odozvy – očkovaní. Problém je v tom, že očkovanie je účinné len a len na daný druh vírusu. Zároveň sa ale každý vírus dokáže po čase zmeniť ( zmutovať ) na inú formu, ktorá takémuto očkovaniu odoláva. Z toho priamo vyplýva, že je to niečo ako hrať šachy, pričom sú vírusy vždy o krok pred nami.
Keďže vírus môže pôsobiť len na oslabené miesta v našom organizme, je možné ich nájsť a podporiť ich činnosť. Pri vírusovej infekcii plne postačí mentálne sa zamerať na oslabené miesta tela. Ak pochopíme a prijmeme princíp oslabeného miesta sme na dobrej ceste vyčistiť ho. K pochopeniu nám môžu pomôcť duchovné príčiny problémov.
Vysvetlíme si niektoré na čakrovom systéme. Z hľadiska počtu prípadov asi najmenšie pôsobenie, ktoré sa ale derie stále viac do popredia, je oblasť prvej čakry. Táto oblasť súvisí s našim zakorenením, pevnosťou a sexualitou. Tu sledujeme hlavne pôsobenie vírusu HSV – herpes simplex virus. Ďalej je to oblasť tretej čakry, ktorá súvisí s tým čo sme nespracovali, čo sme nestrávili pri vírusoch často z krátkodobého hľadiska. Potom pôsobia rôzne virózy, ktoré nás nútia zvracať. Obrazne povedané zvraciame to, čo sa nám nepodarilo prežuť a stráviť v našom živote. A nakoniec je to oblasť piatej a šiestej čakry, cez ktorú najčastejšie pôsobia napríklad vírusy chrípky. Ak zvýšime pozornosť na krk, môžeme prísť na to, že neriešime problémy s vypovedaním niečoho čo nás trápi, neriešime niečo z minulosti ( pocity viny, poroby.. ). Dýchacie cesty sú neriešením aktuálneho smútku,dutiny ukladanie problémov do konštrukcií a pokus o riešenuť situáciu „hlavou“. Sliznice nám hovoria o potláčaní emócií do vnútra.
Ak venujeme pozornosť danému miestu na tele a premýšľame nad jeho oslabením, dostáva „energiu“, čoho dôsledkom je aj pozornosť imunitného systému a skoré vysporiadanie sa s vírusom. Povedzme si a dajme na váhy uvažovania, koľko pozornosti v chorobe venujeme nám samým a koľko pozornosti venujeme televízii, práci alebo iným aktivitám..

Chcel by som tu pripomenúť, že pri chrípkových vírusoch často sledujem fenomén potlačenia prejavov pôsobenia. Súvislosť vidím v zrýchlenom a uponáhľanom živote, ktorý nás tlačí napredovať bez ohľadu na nás samých. Alebo je to riešenie archetypu moci – snaha o dokonalosť, pokus o kontrolu a podobne. Duchovná sila jednotlivca v týchto prípadoch môže paradoxne potlačiť prejavy problémov, čo má za následok postupné oslabovanie telesných funkcií a na druhej strane je jednou z ďalších príčin posilňovania vírusov a ich stále silnejšie mutácie. Výsledkom potom môžu byť epidémie ba dokonca aj pandémie vírusových ochorení.

Ak prijmeme toto pôsobenie, ľahneme si, zastavíme sa a v pokoji necháme našu imunitu pracovať, pričom jej pomáhame našou pozornosťou, vysporiadame sa s chrípkovým vírusom do jedného až dvoch dní. Ak ale necháme pôsobiť vírus dlhšie ako dva dni a nevenujeme ochoreniu pozornosť, spôsobíme to, že sa vírus posilní alebo sa silnejší či zmutovaný vráti v neskoršom období. Ukazuje sa, že chrípka raz za dva tri roky je účinným posilnením pre imunitu každého organizmu. Častejšie pôsobenie môže ukazovať na určitú chronicitu a neriešenie niektorých problémov nášho života.

Pôsobenie vírusov na deti sú osobitným prípadom. Problémy detí len ukazujú na problémy ich okolia, čo sú najčastejšie rodičia. Neriešené problémy rodičov má často za následok časté vírusové ochorenia u detí.
Vírusy sú naši karmický „priatelia“, ktorí nám dávajú možnosť pozrieť sa na nás samých hlavne vtedy, ak na to zabúdame.