Patrik Balint

..aby sme žili v prítomnosti..

nedeľa, augusta 06, 2006

Tok pozornosti v rode
"Čo chceš, aby deti vedeli, ukáž im to,
čo chceš, aby robili, rob to sám pred ich očami,
čo chceš, aby hovorili, hovor sám v ich prítomnosti."
J.A.Komenský - Orbis Pictus

Prirodzeným tokom pozornosti v rode by sme mohli nazvať taký tok pozornosti, ktorý prebieha od rodičov k deťom. Rodičia “odovzdávajú” pozornosť svojim deťom na rôznych úrovniach, pričom dávajú deťom možnosť poznávať život a rozvíjať túto pozornosť tak, že ju zase tieto deti posúvajú v budúcnosti ďalej na svoje deti. Ak deti dostávajú pozornosť od svojich rodičov, sú potom schopné túto pozornosť ďalej prenášať a odovzdávať svojim deťom.

V praxi sa stretávame s faktom, že rodičia už niekoľko tísic rokov z objektívnych alebo subjektívnych dovodov skôr vyžadujú ( najviac viditeľné asi v stredoveku - detská práca a podobne ) pozornosť, pomoc, plnenie povinností atď. od svojich detí, čím sa otáča prirodzený tok pozornosti od rodičov k deťom.
Tieto deti potom nemajú rodičovskú pozornosť pre svoje deti ( keďže už ju v detstve odovzdali svojim rodičom ) a pri výchove svojich detí, musia siahať do svojich životných síl, alebo znova vyžadovať pozornosť od svojich detí.
Z tohoto otočeného toku potom neskôr vyplývajú rôzne problémy.
V detstve sú deti “nútené” dospieť, keďže musia plniť povinnosti a podobne, napriek tomu že ich “prácou” by mala byť hra a spoznávanie. Toto “dospenie” môže znamenať, že sú neskôr často podvedome nútené hľadať detstvo vo svojej skutočnej dospelosti.
Alebo tento otočený tok môže znamenať v dospelosti “nedostatok energie” na založenie rodiny alebo výchovu detí. Potom často nie je akoby možné uzavrieť ani malý rodový cyklus starý rodičia - rodičia – deti, kde sa rodičia dávajú pozornosť svojim deťom a na ich deťoch vidia výsledky svojho snaženia.

Uvediem príklad - Jedna moja klientka sa v detstve tak starala o svoju mamu, ktorá to od nej vyžadovala, že nakoniec nemala už ani štipku pozornosti nielen pre svoje deti, ale vôbec aby si našla partnera. Už ani nad tým nepremýšľala a už vôbec nie, aby niečo podnikla. Zaujímavé na tomto prípade bolo, že dcéra ako mamu ráno obúvala a večer vyzúvala atď. – starala sa, tak aj tá mama vždy hovorievala ako sa úpenlivo stará o svoje deti a čo všetko im obetovala.
Aj pri maličkostiach, ktoré pre deti robila, siahala už do svojich osobných síl, ako bolo vyššie popisované, čo cítila ako veľmi silný odliv energie. Pozornosť, ktorú mala mať pre svoje deti podobne ako jej dcéra, odovzdala svojim rodičom v detstve. Klientka je už v rokoch, jej súrodenec tiež a dokonca s podobným osudom bez partnera a detí. Je istý predpoklad, že v tomto rode natoľko otočený tok pozornosti spôsobí vymretie rodu – už nebude možné v rodovej línii pokračovať. Nie je na to skoro žiadna energia.
Ak sa podarí “prinavrátiť” stratenú pozorosť prácou na sebe životom prípadne v terapii, vznikne prirodzený predpoklad na naplnenie v iných zložkách života, čo môže spôsobiť žiadané zvýšenie vitality klientky a kvality jej života.

Ak rodičia “nezoberú” rodičovskú pozornosť svojim deťom, oni potom túto môžu dať svojim a tie ako vnúčatá vzniknutú pridanú hodnotu “vracajú” vtedy už svojim starým rodičom, ktorý dostanú pozornosť na prirodzené postaranie sa o svojich rodičov. Uzavrie sa kolo prastarý rodičia, starý rodičia, rodičia a deti.
Kôli otočenému toku sa často takto nestihnú prirodzene “vyrovnať” deti so svojimi rodičmi ( prastarý rodičia, starý rodičia ) a otočené kolo pozornosti sa opakuje. V praxi môžeme sledovať ako rodičia odkladajú narodenie svojich detí. Vtedy je už často neskoro na uzatváranie kola pozornosti v rode, keďže prastarí rodičia sú už s najväčšou pravdepodobnosťou dávno mŕtvy.

Jedna osobitná škola má slogan - "Výchova je len láska a príklad". Deti sa potrebujú hrať a učiť, nič viac. Pritom môžu kľudne mať aj povinnosti, ale bez vyžadovania vrámci toho učenia a hrania.

V ideálnom prípade ak má rodič 100% rodičovskej pozornosti ( žiadnu neodovzdal v detstve svojim rodičom ), tak nepocíti vo výchove detí žiadnu únavu ani slabosť. Hovorím ale o ideálnom prípade, ktorý neviem či v tomto období niekedy nastáva.

Vo vzťahu sú vždy dvaja a rovnakým dielom prispievajú k riešeniu podstaty aj keď často inými prejavmi. Po minulé generácie môžeme pozorovať, ako pre deti nie je ľahké zabojovať za pozornosť, ktorú následne mali mať pre svoje deti. V poslednej dobe toto pomaly prestáva platiť a u dnešných detí vidíme istý posun.
Moja dcéra aj keby som niečo vyžadoval, tak si tú svoju energiu jednoducho zobrať nenechá. Jej obľúbené vety vtedy sú – “toto robiť nebudem”, “budem si robiť, čo chcem” - a ja viem presne čo pod tým myslí. Keď ich vysloví, tak viem, že som mal tendenciu jej brať niečo, čo má "odložené" pre svoje deti.

Ďalšou momenátne aktuálnou témou na rozobratie a skúmanie by mohlo byť : Ako sa chovajú deti v spoločnosti, keď rodičia neupustia od svojho postoja “budem vyžadovať” a deti neupustia od svojho postoja “neodovzdám pozornosť rodičom, ktorú potrebujem pre svoje deti”.

..................................

"Bolo by možné rodiť vychované deti, ak by boli vychovaní ich rodičia." Johann Wolfgang Goethe
"Nemôžeme deti tvoriť podľa svojej vôle. Musíme ich mať a milovať a vychovávať čo najlepšie a inak ich nechať na pokoji." Johann Wolfgang Goethe
"Darovánie rodičom: Ak budte biť svoje deti, budú oni biť vašich vnukov." Dušan Radovič
"Iba deti, ktoré neposlúchajú sa môžu stať lepšími, ako sú ich rodičia." Dušan Radovič
"Deti sú dierky od gombíka rodičovskej svornosti." Arabské príslovie
"Deti musia znášať hlúposti dospelých, až nie sú dosť veľké, aby ich opakovali." Jean Anouilh
"Deti potrebujú skôr vzory ako kritiku." Joseph Joubert
"Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to veľmi unavuje, stále a stále im niečo vysvetľovať. Deti musia byť k dospelým veľmi zhovievavé." Antoine de Saint-Exupéry
"Akí sme my, také sú naše deti." Johann Gottfried von Herder
"Ak máme deti vychovávať, je potrebné, aby sme sa tiež stali deťmi." Martin Luther
"Nejlepšie vychované deti sú aké, ktoré mali možnosť spoznať, akí sú ich rodičia. Prvou povinnosťou rodičov nie je v žiadnom prípade pokrytectvo." George Bernard Shaw
"Ak nie je schopný dať zmysel svojmu vlastnému životu, pokúša sa dať mu zmysel prostredníctvom detí, ale nutne ztroskotá ako v sebe, tak v deťoch." Erich Fromm
"S deťmi, s ktorými si rodičia nerobia starosti, často mávajú starosti dejiny." Wieslaw Leon Brudziňski

Pridat.eu Zdieľať článok

"Čo chceš, aby deti vedeli, ukáž im to,
čo chceš, aby robili, rob to sám pred ich očami,
čo chceš, aby hovorili, hovor sám v ich prítomnosti."
J.A.Komenský - Orbis Pictus

Prirodzeným tokom pozornosti v rode by sme mohli nazvať taký tok pozornosti, ktorý prebieha od rodičov k deťom. Rodičia “odovzdávajú” pozornosť svojim deťom na rôznych úrovniach, pričom dávajú deťom možnosť poznávať život a rozvíjať túto pozornosť tak, že ju zase tieto deti posúvajú v budúcnosti ďalej na svoje deti. Ak deti dostávajú pozornosť od svojich rodičov, sú potom schopné túto pozornosť ďalej prenášať a odovzdávať svojim deťom.

V praxi sa stretávame s faktom, že rodičia už niekoľko tísic rokov z objektívnych alebo subjektívnych dovodov skôr vyžadujú ( najviac viditeľné asi v stredoveku - detská práca a podobne ) pozornosť, pomoc, plnenie povinností atď. od svojich detí, čím sa otáča prirodzený tok pozornosti od rodičov k deťom.
Tieto deti potom nemajú rodičovskú pozornosť pre svoje deti ( keďže už ju v detstve odovzdali svojim rodičom ) a pri výchove svojich detí, musia siahať do svojich životných síl, alebo znova vyžadovať pozornosť od svojich detí.
Z tohoto otočeného toku potom neskôr vyplývajú rôzne problémy.
V detstve sú deti “nútené” dospieť, keďže musia plniť povinnosti a podobne, napriek tomu že ich “prácou” by mala byť hra a spoznávanie. Toto “dospenie” môže znamenať, že sú neskôr často podvedome nútené hľadať detstvo vo svojej skutočnej dospelosti.
Alebo tento otočený tok môže znamenať v dospelosti “nedostatok energie” na založenie rodiny alebo výchovu detí. Potom často nie je akoby možné uzavrieť ani malý rodový cyklus starý rodičia - rodičia – deti, kde sa rodičia dávajú pozornosť svojim deťom a na ich deťoch vidia výsledky svojho snaženia.

Uvediem príklad - Jedna moja klientka sa v detstve tak starala o svoju mamu, ktorá to od nej vyžadovala, že nakoniec nemala už ani štipku pozornosti nielen pre svoje deti, ale vôbec aby si našla partnera. Už ani nad tým nepremýšľala a už vôbec nie, aby niečo podnikla. Zaujímavé na tomto prípade bolo, že dcéra ako mamu ráno obúvala a večer vyzúvala atď. – starala sa, tak aj tá mama vždy hovorievala ako sa úpenlivo stará o svoje deti a čo všetko im obetovala.
Aj pri maličkostiach, ktoré pre deti robila, siahala už do svojich osobných síl, ako bolo vyššie popisované, čo cítila ako veľmi silný odliv energie. Pozornosť, ktorú mala mať pre svoje deti podobne ako jej dcéra, odovzdala svojim rodičom v detstve. Klientka je už v rokoch, jej súrodenec tiež a dokonca s podobným osudom bez partnera a detí. Je istý predpoklad, že v tomto rode natoľko otočený tok pozornosti spôsobí vymretie rodu – už nebude možné v rodovej línii pokračovať. Nie je na to skoro žiadna energia.
Ak sa podarí “prinavrátiť” stratenú pozorosť prácou na sebe životom prípadne v terapii, vznikne prirodzený predpoklad na naplnenie v iných zložkách života, čo môže spôsobiť žiadané zvýšenie vitality klientky a kvality jej života.

Ak rodičia “nezoberú” rodičovskú pozornosť svojim deťom, oni potom túto môžu dať svojim a tie ako vnúčatá vzniknutú pridanú hodnotu “vracajú” vtedy už svojim starým rodičom, ktorý dostanú pozornosť na prirodzené postaranie sa o svojich rodičov. Uzavrie sa kolo prastarý rodičia, starý rodičia, rodičia a deti.
Kôli otočenému toku sa často takto nestihnú prirodzene “vyrovnať” deti so svojimi rodičmi ( prastarý rodičia, starý rodičia ) a otočené kolo pozornosti sa opakuje. V praxi môžeme sledovať ako rodičia odkladajú narodenie svojich detí. Vtedy je už často neskoro na uzatváranie kola pozornosti v rode, keďže prastarí rodičia sú už s najväčšou pravdepodobnosťou dávno mŕtvy.

Jedna osobitná škola má slogan - "Výchova je len láska a príklad". Deti sa potrebujú hrať a učiť, nič viac. Pritom môžu kľudne mať aj povinnosti, ale bez vyžadovania vrámci toho učenia a hrania.

V ideálnom prípade ak má rodič 100% rodičovskej pozornosti ( žiadnu neodovzdal v detstve svojim rodičom ), tak nepocíti vo výchove detí žiadnu únavu ani slabosť. Hovorím ale o ideálnom prípade, ktorý neviem či v tomto období niekedy nastáva.

Vo vzťahu sú vždy dvaja a rovnakým dielom prispievajú k riešeniu podstaty aj keď často inými prejavmi. Po minulé generácie môžeme pozorovať, ako pre deti nie je ľahké zabojovať za pozornosť, ktorú následne mali mať pre svoje deti. V poslednej dobe toto pomaly prestáva platiť a u dnešných detí vidíme istý posun.
Moja dcéra aj keby som niečo vyžadoval, tak si tú svoju energiu jednoducho zobrať nenechá. Jej obľúbené vety vtedy sú – “toto robiť nebudem”, “budem si robiť, čo chcem” - a ja viem presne čo pod tým myslí. Keď ich vysloví, tak viem, že som mal tendenciu jej brať niečo, čo má "odložené" pre svoje deti.

Ďalšou momenátne aktuálnou témou na rozobratie a skúmanie by mohlo byť : Ako sa chovajú deti v spoločnosti, keď rodičia neupustia od svojho postoja “budem vyžadovať” a deti neupustia od svojho postoja “neodovzdám pozornosť rodičom, ktorú potrebujem pre svoje deti”.

..................................

"Bolo by možné rodiť vychované deti, ak by boli vychovaní ich rodičia." Johann Wolfgang Goethe
"Nemôžeme deti tvoriť podľa svojej vôle. Musíme ich mať a milovať a vychovávať čo najlepšie a inak ich nechať na pokoji." Johann Wolfgang Goethe
"Darovánie rodičom: Ak budte biť svoje deti, budú oni biť vašich vnukov." Dušan Radovič
"Iba deti, ktoré neposlúchajú sa môžu stať lepšími, ako sú ich rodičia." Dušan Radovič
"Deti sú dierky od gombíka rodičovskej svornosti." Arabské príslovie
"Deti musia znášať hlúposti dospelých, až nie sú dosť veľké, aby ich opakovali." Jean Anouilh
"Deti potrebujú skôr vzory ako kritiku." Joseph Joubert
"Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to veľmi unavuje, stále a stále im niečo vysvetľovať. Deti musia byť k dospelým veľmi zhovievavé." Antoine de Saint-Exupéry
"Akí sme my, také sú naše deti." Johann Gottfried von Herder
"Ak máme deti vychovávať, je potrebné, aby sme sa tiež stali deťmi." Martin Luther
"Nejlepšie vychované deti sú aké, ktoré mali možnosť spoznať, akí sú ich rodičia. Prvou povinnosťou rodičov nie je v žiadnom prípade pokrytectvo." George Bernard Shaw
"Ak nie je schopný dať zmysel svojmu vlastnému životu, pokúša sa dať mu zmysel prostredníctvom detí, ale nutne ztroskotá ako v sebe, tak v deťoch." Erich Fromm
"S deťmi, s ktorými si rodičia nerobia starosti, často mávajú starosti dejiny." Wieslaw Leon Brudziňski

2 Comments:

At 10:31 AM, Blogger DreamingWolf said...

Výborný článok, Patrik!

 
At 11:26 AM, Blogger Jano said...

Gibrán o deťoch :

A on pravil:
Vaše dětí nejsou vašimi dětmi.
Jsou syny a dcerami života, toužících po sobě
samém.

Přicházejí skrze vás, ale ne od vás.

A třebaže jsou s vámi, přece vám nepatří.

Můžete jim dát svou lásku, ne však své myšlenky, neboť ony mají vlastní myšlenky.

Můžete dát domov jejich tělům, ne však jejich duším, neboť jejich duše přebívají v domově zítřka,
který vy nemůžete navštívit dokonce ani ve svých
snech.
Můžete se snažit být jako ony, nepokoušejte se
však učinit je podobné sobě.
Neboť život nekráčí zpět a nezastavuje se u včerejška.

:-)

 

Zverejnenie komentára

<< Home