Patrik Balint

Pôrod ako objatie

Ak chceme niekoho objať je potrebné, aby sme sa otvorili, ten koho ideme objať sa otvoril, zladili si svoje telá hlavne hlavy, aby sme sa nebuchli a potom je možné sa do seba ponoriť – objať. Ak sme uzavretý, tak to neprebehne. Ak do toho niekto alebo niečo vstúpi, tak to neprebehne. Ak sa niekto snaží ten proces riadiť, tak to neprebehne.
Presne tak to je aj pri pôrode. Mama a dieťa sa otvárajú, zlaďujú svoje telá v prvej pôrodnej dobe a potom v druhej dobe pôrodnej dochádza k objatiu pôrodnými cestami a v tretej aj telesnému objatiu mamy a dieťaťa. Krásne, spontánne, inštinktívne, láskavé, intuitívne, súcitné objatie.

Ak čítate tieto riadky, čo keby ste teraz niekoho spontánne objali? Možno zistíte čo to znamená prirodzený pôrod. Možno zistíte aké to je krásne a prirodzené niekoho objať. Možno zistíte, že pre objatie je dôležité, aby sme tomu nechali volný priebeh, inak to neprebehne a my si to neužijeme. Predsa sa v objatí zlaďujú dve rozdielne osoby s rozdielnymi telami a rozdielnou osobnosťou.
Možno tiež ale zistíte, že to nie je pre vás jednoduché. Že objatie vyžaduje istú otvorenosť, zladenie, úprimnosť a lásku.

Tí, čo považujete všeobecne pôrod za rizikový proces vedzte, že to je možno preto, lebo vás nikto dostatočne v živote spontánne neobjímal a možno preto, lebo vy spontálnne neobjímate ľudí okolo seba. Jednoducho ešte neviete aké to je. Je možné to ale zmeniť.