Vedecké poznávanie
Vedecké poznávanie je síce v plienkach keďže má za sebou len pár desiatok rokov, ale už slaví dosť veľa úspechov v spoločnosti. Pomaly sa dostáva do každej domácnosti a ak si chceme niečo overiť, často siahame buď po vedeckých dôkazoch alebo používame aspoň v náznakoch vedecké postupy.
Je ale vedecké poznávanie založené na jasných základoch s jasnými východiskami, procesom a závermi? Ak by sme hovorili, že vedecké poznávanie vie niečo veľmi ohraničené overiť a poznať, tak by sme mohli asi odpovedať áno. Vedecké poznávanie dokáže veľmi presne popísať úsečku, ak si ju jasne zadefinuje od bodu A do bodu B. Začína ale byť problematické ak má vedecké poznávanie poznávať celú priamku. Tam sa už ukazujú hranice vedy, s ktorým sa musí nejako vysporadúvať.
Vo vedeckom poznávaní vidím dve veľké úskalia.
Prvým je, že neexistuje jasný mechanizmus výberu tém, ktoré sa majú poznávať. Väčšinou je to tak, že vedca niečo zaujme a potom to vedeckými postupmi poznáva. Týmto sa veľmi zužuje pohľad na danú tému a môže zaviesť vedecké poznávanie aj do slepej uličky práve výberom témy. Použijem analógiu s priamkou. Ak chceme poznať priamku a nemôžeme ju poznávať priamo, je dôležité, ktorý úsek priamky si vyberieme. Ktorú úsečku. Alebo inak povedané ak chceme poznať slona, bude asi dôležité, ktoré jeho časti si vyberieme na poznávanie, ak sa nechceme dostať k tomu, že síce vedecky popíšeme jeho chobot ale naše závery povedú k tomu, že nakoniec vyhlásime, že je to had. Veda momentálne nemá mechanizmus, ktorým by si mohla byť vedecky istá, že jej poznanie naozaj vedie k poznaniu priamky. Zároveň sa táto nejednoznačnosť vo vedeckom výbere tém dostáva až tak ďaleko, že niektoré témy sú jednoducho opomenuté napriek tomu, že v spoločnosti rezonujú alebo sú už dávno pripravené na overenie. Viď napríklad témy ako homeopatia, mimozmyslové vnímanie, minulé životy, rôzne psychické schopnosti a podobne.
Druhým úskalím, je, že veda je nikdy nekončiaci proces poznávania a overovania. Ak sa máme o tento proces opierať, nie je možné, aby sme ho brali úplne doslovne a úplne vážne. Môžeme ho brať len ako jeden zo spôsobov náhľadu na vec, ktorý má ale svoj život, ktorý nekončí jedným overením jednej hypotézy alebo teórie.
Tieto prístupy sú normálnou súčasťou vedy a nie je v zásade na nich nič problematické. Nazývam ich ale úskalia hlavne preto, lebo je v dnešnej dobe veda cez práve tieto dve povedzme slabiny často zneužívaná. Ak je vytvorená nejaká štúdia, tak sa niekedy predpokladá, že to je nemenná záležitosť a to stačí na to, aby sme dané východiska zo štúdie dostávali do praxe. Akoby sme nemali iné formy overovania alebo poznávania a dokonca sa vedecké poznávanie považuje za vrchol poznania. Niekedy je vytváraný dojem, že ak to nie je vedecky poznané, tak to vlastne ani nemôže existovať alebo fungovať.
Čo ak nakoniec keď už veda spozná naozaj všetko zistíme, že sme z hľadiska praxe alebo života nespoznali vôbec nič a že nám veda dokázala odpovedať len na jedinú otázku - „máme žiť ďalej svoj život“.
Zdieľať článok
